Už v minulosti Komenský vedel, že „učiteľ nemôže učiť toľko, koľko by sám mohol, ale len toľko, koľko môže žiak pochopiť.“ Je to naozaj tak? Štvrtáci sa dali pozvať k tretiakom, aby si overili vzťah medzi kresbou a textom.
Najskôr štvrtáci precízne pozorovali ilustráciu Martiny Matlovičovej. Ich úlohou bolo opísať postavy, predmety, vlastnosti, činnosti, rozmiestnenie na ploche. Opis vylepšovali aj pri prepise v počítači. Až s takto pripraveným textom navštívili tretiakov. Tretiaci sa pokúsili daný text zhmotniť do ilustrácie. Pri práci v skupinách veľa diskutovali o tom, kde začať, čo znamenajú jednotlivé slová, aby dosiahli čo najlepší spoločný cieľ – najvernejší obraz zatiaľ neznámej ilustrácie len na základe štvrtáckeho textu. Predstavivosť a fantázia pri tvorení sa rozvíjala u všetkých. V triede vládla kreatívna krásna pracovná atmosféra.
Zaujímavé bolo kritické štvrtácke zistenie pri prezentácii: informácie v opise poskytli nepresne, nepopísali správne rozmiestnenie, tvar vecí, nabudúce chcú vytvoriť presnejší opis...Ocenili tretiacku zanietenosť, vystihnutie detailov i to, že prvý pokus si zaslúži veľkú pochvalu.
Tretiaci pochválili nápad! Vyjadrili radosť z práce, ocenili štvrtácke prejavy podpory pri tvorení, povzbudivé slová, no i silu neprezradiť aká je skutočná ilustrácia. Skutočnú ilustráciu, ku ktorej sa mali priblížiť, tretiaci uvideli až na záver. V triede sme počuli prekvapivé: „To naozaj?“ Hodina tvorenia a pozorovania znamenala posun žiakov v náhľade na písaný a hovorený text. Táto aktivita potvrdila životnú pravdu, že každý človek vníma slovo iným spôsobom. A je potvrdením aj Komenského myšlienky, že žiaci z textu dokázali nakresliť to, koľko mohli z neho pochopiť.